Je neuveriteľné, veď len nedávno sa spolu s nami tešil zo života. Človek dokáže vzdorovať búrkam, nedokáže však zmeniť svoj osud. Všetci sme ostali smutní, keď sme sa dozvedeli o nešťastí, ktoré postihlo nášho žiaka, spolužiaka a kamaráta Samka Krupeľáka. Nestihli sme sa s ním rozlúčiť, nestihli sme mu povedať, ako veľmi ho máme radi.
Začiatok školského roka bol zároveň rozlúčkou pedagogického zboru, kamarátov a hlavne spolužiakov s vždy usmiatym a dobrosrdečným Samkom. Balóny, ktoré jeho spolužiaci vypustili do neba, odkiaľ sa na nich Samko určite usmieval, boli posledným zbohom. Jeho pamiatke bola venovaná minúta ticha.
Samko, už teraz nám chýbaš. Navždy ostaneš v našich srdciach.
